Materská škola

        • Školský vzdelávací program

        •                                                MATERSKÁ ŠKOLA KORYTÁRKY 52

           

          Školský vzdelávací program

          „Môj farebný svet“

           

           

          Dokument

          Školský vzdelávací program materskej školy

          Číslo :

          SD-52/2025

          Prerokovaný v pedagogickej rade :

          19.8.2025

          Prerokovaný s radou školy :

          27.8.2025

          Platnosť :

          01.09.2025

          Dodatky :

          1/2026

          Spracovateľ :

          Mgr. Miroslava Stieranková

           

          OBSAH :

          1. Základné identifikačné údaje o škole

          2. Vymedzenie cieľov, poslania výchovy a vzdelávania a zameranie školy

          3. Učebné osnovy a východiská plánovania výchovno – vzdelávacej činnosti

          4. Hodnotenie detí

          5. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia školy

          1. Základné identifikačné údaje o škole

           

          Názov školy :

           

          Materská škola Korytárky 52

          Adresa :

           

          Korytárky č.52, 96204

          Kontakt :

           

          045/5466065

          skolkakorytarky@gmail.com

          Zriaďovateľ:

           

          Obecný úrad Korytárky

          Web stránka MŠ :

           

          mskorytarky@edupage.com

          Riaditeľka MŠ :

           

          Mgr. Miroslava Stieranková

           

           

          Názov školského vzdelávacieho programu :

          Môj farebný svet

          Stupeň vzdelania :

           

          Predprimárne vzdelávanie

          Dĺžka dochádzky :

           

          1-4 roky

          Formy výchovy a vzdelávania:

           

          Celodenná s umožnením poldennej formy

          Vyučovací jazyk :

           

          Slovenský

          Prerokovaný v pedagogickej rade :

          19.08.2025

          Prerokovaný v rade školy :

           

          27.08.2025

          Schválený zriaďovateľom :

           

          25.9.2025

          Vydaný dňa :

           

          01.09.2025

           

          2.Vlastné ciele a poslanie výchovy a vzdelávania a zameranie materskej školy

          2.1 Poslanie materskej školy
          Poslaním našej materskej školy je poskytovať všetkým deťom rovnocenný prístup k vzdelávaniu bez ohľadu na ich sociálne, kultúrne, jazykové, zdravotné či iné odlišnosti. Vytvárame inkluzívne prostredie, kde sa každé dieťa cíti prijaté, rešpektované a má možnosť plnohodnotne sa rozvíjať.

          Naša materská škola vytvára bezpečné, podnetné a tvorivé prostredie, v ktorom sa každé dieťa cíti prijaté a rešpektované. Usilujeme sa o harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa v oblasti sociálno – emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej. Vedieme deti k pozitívnemu vzťahu k prírode, ľuďom, kultúrnym hodnotám a vlastnej obci.

          2.2 Vlastné ciele výchovy a vzdelávania
          Naša materská škola sa zameriava na tieto hlavné ciele:

          1. Podpora individuality dieťaťa – rozvoj schopností, záujmov a talentov v súlade s jeho osobnostným tempom.
          2. Inkluzívne vzdelávanie – vytváranie prostredia, ktoré zohľadňuje potreby všetkých detí vrátane detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a detí z minoritných skupín.
          3. Desegregácia a rovnosť šancí – podpora spoločného vzdelávania detí rôzneho pôvodu a podmienok, predchádzanie vylučovaniu alebo izolovaniu detí, budovanie vzájomného rešpektu a spolupatričnosti.
          4. Rozvoj prosociálneho správania – viesť deti k spolupráci, ohľaduplnosti, empatii a dodržiavaniu pravidiel.
          5. Podpora zdravého životného štýlu – pravidelný pobyt vonku, pohybové aktivity, zdravá výživa a prevencia.
          6. Rozvoj predčitateľskej a predmatematickej gramotnosti – prostredníctvom hier, projektového a zážitkového učenia.
          7. Environmentálna výchova – budovanie kladného vzťahu k prírode a ochrane životného prostredia.
          8. Kultúrno-spoločenské hodnoty – upevňovanie tradícií, rozvíjanie tvorivosti prostredníctvom hudby, výtvarných a dramatických aktivít.
          9. Pripravenosť na školu – systematické rozvíjanie kompetencií potrebných pre úspešný vstup do základnej školy.

          Štandardy dodržiavania desegregácie
          Naša materská škola zavádza tieto konkrétne opatrenia:

          1. Rovnomerné rozdeľovanie detí do tried podľa veku, schopností a sociálneho zázemia, aby sa predchádzalo koncentrácii znevýhodnených detí v jednej triede.
          2. Individuálny prístup k deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a podporu ich integrácie do kolektívu.
          3. Podpora jazykovej a sociálnej inklúzie – napr. doučovanie, doplnkové aktivity, prístup k pomôckam a zdrojom vzdelávania.
          4. Monitorovanie a hodnotenie – pravidelné sledovanie pokroku všetkých detí a overovanie, či sa v triedach nevytvára segregácia.
          5. Spolupráca s rodinami a komunitou – informovanie a zapojenie rodičov pri inkluzívnych aktivitách a projektoch.
          6. Vzdelávanie a školenia personálu – učitelia absolvujú kurzy inkluzívnej pedagogiky a desegregácie, aby zabezpečili kvalitnú a spravodlivú výchovu pre všetky deti.

          2.3 Zameranie materskej školy

          Materská škola Korytárky 52 sa zameriava na komplexný rozvoj dieťaťa v bezpečnom, podnetnom a inkluzívnom prostredí. Naším cieľom je, aby každé dieťa malo rovnakú šancu na rozvoj svojich schopností, talentov a sociálnych zručností, bez ohľadu na jeho pôvod, sociálne zázemie, zdravotný stav alebo špeciálne potreby.

          Hlavné oblasti zamerania:

          1. Inklúzia a desegregácia
            • Zabezpečujeme spoločné vzdelávanie detí z rôznych sociálnych, kultúrnych a jazykových prostredí.
            • Predchádzame koncentrácii detí znevýhodnených v jednej triede a dbáme na rovnomerné rozdelenie detí.
            • Poskytujeme individuálny prístup deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, aby sa cítili plnohodnotnou súčasťou kolektívu.
            • Využívame projekty, spoločné hry a zážitkové aktivity, ktoré podporujú spoluprácu medzi deťmi a budujú vzájomný rešpekt a toleranciu.
          2. Tvorivosť a hra
            • Podporujeme deti v umeleckej a dramatickej tvorbe, hudobných aktivitách a výtvarných činnostiach.
            • Hra je pre nás hlavnou formou učenia, rozvíja fantáziu, komunikáciu a sociálne zručnosti.
          3. Rozvoj kompetencií pre budúcu školu
            • Systematicky rozvíjame predčitateľskú a predmatematickú gramotnosť, logické myslenie a schopnosť riešiť problémy.
            • Podporujeme samostatnosť, sebaobsluhu a schopnosť spolupracovať s kolektívom.
          4. Environmentálna a zdravá výchova
            • Vedieme deti k pochopeniu prírody a jej ochrane, učíme triediť odpad a vážiť si prírodné zdroje.
            • Podporujeme pohybové aktivity, zdravý životný štýl a správne stravovacie návyky.
          5. Spolupráca s rodinou a komunitou
            • Rodičia sú našimi partnermi vo výchove a vzdelávaní.
            • Organizujeme spoločné podujatia, tvorivé dielne a komunitné projekty, ktoré podporujú vzájomnú spoluprácu a pocit spolupatričnosti.
          6. Rozvoj sociálnej zodpovednosti a empatie
            • Deti sa učia ohľaduplnosti, tolerancii a pomoci druhým, čo je kľúčové pre inkluzívne prostredie.
            • Každé dieťa sa učí rešpektovať odlišnosti a rozvíjať pozitívny vzťah k iným kultúram a skupinám.
            • 3.Učebné osnovy a východiská plánovania výchovno – vzdelávacej činnosti.
            • 3.1. Východiská plánovania
            • Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v našej materskej škole je založené na: 
          • Štátnom vzdelávacom programe pre predprimárne vzdelávanie (ISCED 0),
          • Legislatívnych normách (zákon o výchove a vzdelávaní, vyhláška o materskej škole),
          • Individuálnych potrebách a schopnostiach detí, vrátane detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, detí z rôznych sociálnych a kultúrnych prostredí,
          • Inkluzívnych princípoch a desegregačných štandardoch, ktoré zabezpečujú rovnaký prístup pre všetky deti, predchádzajú segregácii a podporujú spoluprácu medzi deťmi.

          Plánovanie je flexibilné a reflektuje aktuálne potreby detí, sezónne témy, projekty a komunitné podujatia.

          3.2. Učebné osnovy

          Vzdelávací obsah je členený do týchto oblastí:

          A. Jazyk a komunikácia

          • rozvoj slovnej zásoby a komunikácie,
          • rozprávanie príbehov a zážitkov, počúvanie, vyjadrovanie vlastných myšlienok,
          • príprava na predčitateľskú gramotnosť – poznávanie písmen, rytmus a rým.

          B. Matematika a práca s informáciami

          • porovnávanie, triedenie, radenie a počítanie do 10,
          • rozvoj logického myslenia a orientácie v priestore,
          • hry s číslami, tvary a veľkosťami.

          C. Človek a príroda

          • spoznávanie prírodného a sociálneho okolia,
          • environmentálna výchova – triedenie odpadu, ochrana prírody, starostlivosť o rastliny a zvieratá,
          • vedecké a experimentálne aktivity vhodné veku dieťaťa.

          D. Človek a spoločnosť

          • rozvoj sociálnych zručností, empatie, spolupráce a ohľaduplnosti,
          • tradície, sviatky, kultúrne zvyky, multikultúrne a inkluzívne aktivity,
          • podporovanie desegregácie – spoločné aktivity detí z rôznych prostredí.

          E. Umenie a kultúra

          • výtvarná a dramatická tvorba, hudobná výchova, pohybové aktivity spojené s hudbou,
          • kreativita, fantázia a sebavyjadrenie,
          • projekty podporujúce spoluprácu detí rôzneho pôvodu.

          F. Zdravie a pohyb

          • rozvoj hrubej a jemnej motoriky, športové hry a cvičenia,
          • pohyb na čerstvom vzduchu, zdravé stravovacie návyky, hygiena, bezpečnosť,
          • aktivity podporujúce deti so špeciálnymi potrebami a ich integráciu do pohybových aktivít.

          3.3. Formy a metódy práce

            1. Hra ako hlavná forma učenia
          • Voľná hra: deti si samostatne vyberajú činnosti podľa svojich záujmov a potrieb; podporuje kreativitu, samostatnosť a sociálne zručnosti.
          • Cielená hra: učiteľ cielene pripravuje aktivity, ktoré rozvíjajú špecifické kompetencie (napr. matematické predstavy, predčitateľské zručnosti).
          • Spoločenské a kooperatívne hry: podporujú spoluprácu, riešenie konfliktov a inkluzívne začlenenie všetkých detí.
          • Didaktické hry: učiteľ využíva hry s pomôckami, kartami, stavebnicami alebo hračkami na rozvoj logiky, pamäte a koncentrácie.
            1. Projektové vyučovanie a tematické celky
          • Tématické projekty: napr. „Zem a jej ochrana“, „Vianoce“, „Zvieratá v zime“ – deti pracujú na projekte týždeň alebo dva.
          • Zážitkové učenie: aktivity spojené s pozorovaním, experimentovaním, návštevami prírody alebo kultúrnych podujatí.
          • Spolupráca v skupinách: deti rôzneho veku a zázemia pracujú spoločne, podporuje sa desegregácia a inklúzia.
            1. Individuálna a diferenciovaná práca
          • Individuálne aktivity: prispôsobené schopnostiam a tempu dieťaťa (napr. rozvoj reči, jemnej motoriky, samostatnosti).
          • Diferencovaný prístup: učiteľka  upravuje úlohy a úroveň náročnosti podľa potrieb jednotlivých detí, vrátane detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
          • Podpora sebaobsluhy a samostatného rozhodovania: deti sa učia rozhodovať o svojich činnostiach a zodpovednosti za úlohy.
            1. Kolektívne a komunitné aktivity
          • Skupinové cvičenia a pohybové hry: rozvoj hrubej motoriky, koordinácie, spolupráce a inklúzie detí s rôznymi schopnosťami.
          • Hudobno-pohybové a dramatické činnosti: podporujú sebavyjadrenie a tímovú spoluprácu, zohľadňujú rôzne schopnosti a jazykové úrovne detí.
          • Tvorivé dielne: výtvarné a konštruktívne aktivity, kde deti spoločne tvoria, diskutujú a rešpektujú rôzne nápady.
            1. Spolupráca s rodinou a komunitou 
          • Rodičovské dielne a spoločné projekty: rodičia sa zapájajú do aktivít, čo podporuje rovnosť príležitostí a desegregáciu.
          • Exkurzie a komunitné aktivity: deti spoznávajú rôzne prostredia a kultúry, učia sa rešpektovať odlišnosti a pracovať v rôznorodých skupinách.
            1.  Metódy práce
          • Pozorovanie a rozhovor: učiteľka  sleduje deti, hodnotí ich pokroky a individuálne potreby.
          • Práca s materiálom a pomôckami: manipulácia s predmetmi, experimentovanie, hry so stavebnicami a prírodným materiálom.
          • Práca v kruhu: rozhovory, zdieľanie zážitkov, reflexia a upevňovanie pravidiel spolužitia.
          • Projektové a zážitkové učenie: aktivity spojené s konkrétnym problémom alebo témou, podporujú spoluprácu a inkluzívne zapojenie všetkých detí.

          3.4. Princípy plánovania v kontexte inklúzie a desegregácie

          Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v našej materskej škole je založené na princípoch, ktoré zabezpečujú rovnosť príležitostí, rešpekt k odlišnostiam a aktívnu integráciu všetkých detí.

            1. Rovnosť šancí
          • Každé dieťa má rovnaký prístup k učebným pomôckam, aktivitám a vzdelávacím možnostiam.
          • Aktivity sú navrhované tak, aby nevytvárali segregované skupiny detí podľa schopností, pôvodu, jazyka alebo sociálneho statusu.
          • Podporuje sa rovnocenné zapojenie všetkých detí, vrátane detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
            1. Diferencovaný prístup 
          • Plánovanie zohľadňuje individuálne potreby, záujmy a tempo učenia každého dieťaťa.
          • Učiteľ prispôsobuje náročnosť úloh a formu činností tak, aby všetky deti mohli úspešne participovať a cítili sa kompetentné.
          • Poskytuje sa individuálna podpora tým deťom, ktoré ju potrebujú, bez stigmatizácie.
            1. Spolupráca a kolektívne učenie
          • Aktivity sú organizované tak, aby deti spolupracovali v rôznorodých skupinách, čím sa podporuje desegregácia a budovanie vzájomného rešpektu.
          • Projektové a zážitkové učenie umožňuje deťom rôznych schopností a pôvodu spoločnú prácu a vzájomné učenie.
          • Učiteľka  aktívne podporuje spoluprácu, empatiu a sociálne zručnosti, ktoré sú kľúčové pre inkluzívne prostredie.
            1. Flexibilita a adaptabilita 
          • Plány sú otvorené a flexibilné, aby sa mohli prispôsobiť aktuálnym potrebám detí a meniacej sa situácii v triede.
          • Aktivity sa prispôsobujú sezóne, projektom, individuálnym záujmom detí a komunitným podujatiam.
            1. Monitorovanie a hodnotenie
          • Priebežné sledovanie zapojenia a rozvoja všetkých detí umožňuje učiteľke identifikovať prípadnú segregáciu a okamžite ju riešiť.
          • Hodnotenie je zamerané na pokrok a rozvoj kompetencií jednotlivca, nie len na výkon alebo porovnanie medzi deťmi.
            1. Spolupráca s rodinou a komunitou 
          • Rodičia sú aktívne zapojení do vzdelávania, projektov a komunitných aktivít, čím sa podporuje rovnosť príležitostí a desegregácia.
          • Komunitné aktivity podporujú multikultúrne a inkluzívne prostredie, kde deti získavajú skúsenosti so spoluprácou s rôznymi ľuďmi.

          Súčasťou   plánovania  sú vymedzené obsahové celky, ktoré tvoria tematicky ucelenú opornú konštrukciu pre štrukturovanie konkrétneho obsahu vzdelávania, ale zohľadňujú i zmysluplný kontext aktivít s deťmi v rámci určitého obdobia.

           

          Mesiac / obsahový celok

          Témy

          September :

          „ Vitajte v materskej škole“
          • Moja škôlka
          • Moja rodina
          • Kde bývam
          • Kde žijem

          Október :

          „Košík od pani Jesene“
          • Ovocie a zelenina
          • Potraviny a zdravá výživa
          • Pomáhame dedkovi a babke
          • Stromy a kríky

          November :

          „Tajomstvá zeme a vesmíru“
          • Slnko, mesiac a hviezdy
          • Časové vzťahy

          December :

          „Anjelské zvesti“
          • Mikuláš

           

          • Vianoce

          Január :

          „Pani Zima kraľuje“ :

          • Zvieratá v zime
          • Zdravie
          • Zimné športy

          Február :

          „Čím budem?“
          • Karneval
          • Pracovné profesie
          • Ľudské telo

           

          Marec :

          „Kto prišiel na svet v ríši zvierat?“
          • Exotické zvieratá
          • Domáce a hospodárske zvieratá
          • Vtáky
          • Zvieratá žijúce vo vode a pri nej

           

          Apríl :

          „Veľká noc“
          • Veľká noc
          • Zem a jej ochrana

          Máj :

          „Zbieram kvety pre mamičku“
          • Deň matiek
          • Kvety - starostlivosť o rastliny
          • Hmyz

          Jún :

          „Cestujeme na prázdniny“

           
          • Deň detí
          • Dopravné prostriedky
          • Dopravné značky
          • Leto a prázdniny

           

          Charakteristika obsahových celkov:

          Materská škola má vypracovaných desať obsahových celkov, ktoré súvisia s ročným obdobím a jeho typickými znakmi, odrážajú tradičné aktivity a sviatky. Obsahové celky poskytujú témy a umožňujú učiteľkám slobodný výber vzhľadom k efektivite využitia učebných pomôcok a technického vybavenia školy. Časové trvanie obsahového celku je spravidla 1 mesiac. Každý obsahový celok tvoria týždenné témy. Výkonové štandardy  v obsahových celkoch a témach sa plnia formou denných činností -hry a činností podľa výberu detí, zdravotné cvičenia, vzdelávacie aktivity, pobytu vonku.

           

          4. Hodnotenie detí.

          4.1. Zásady hodnotenia

          • Hodnotenie dieťaťa je individuálne, komplexné a pozitívne motivujúce.
          • Sleduje sa pokrok každého dieťaťa v porovnaní s jeho predchádzajúcim vývojom, nie porovnávanie s inými deťmi.
          • Hodnotenie má formatívny charakter – poskytuje spätnú väzbu učiteľovi, rodičovi i samotnému dieťaťu.
          • Rešpektuje sa vek, schopnosti, zdravotný stav, špecifické potreby a individuálne tempo rozvoja dieťaťa.

          2.2. Formy a metódy hodnotenia

          • Pedagogická diagnostika – systematické pozorovanie správania, činností a pokrokov dieťaťa.
          • Rozhovor – s dieťaťom, s rodičom, so špeciálnym pedagógom alebo psychológom podľa potreby.
          • Analýza výtvorov dieťaťa – kresby, pracovné listy, projekty.
          • Portfólio dieťaťa – systematické zhromažďovanie výsledkov a produktov dieťaťa, ktoré dokumentujú jeho rozvoj.
          • Záznamové hárky a individuálne profily – pre učiteľku slúžia ako pomôcka pri sledovaní postupného rozvoja.

          3. 3. Obsah hodnotenia

          Hodnotenie sa vzťahuje na všetky oblasti rozvoja dieťaťa:

          • Telesný rozvoj – pohybové schopnosti, motorika, sebaobsluha, zdravé návyky.
          • Kognitívny rozvoj – myslenie, poznatky, riešenie problémov, tvorivosť.
          • Jazyk a komunikácia – výslovnosť, slovná zásoba, schopnosť vyjadrovať myšlienky.
          • Emocionálno-sociálny rozvoj – sebavedomie, sebaovládanie, spolupráca, empatia.
          • Estetický rozvoj – výtvarný, hudobný a dramatický prejav, estetické cítenie.
          • Hodnotová orientácia – rešpektovanie pravidiel, úcta k ľuďom, prírode, kultúre.

          4.4. Periodizácia hodnotenia

          • Priebežné hodnotenie – každodenné pozorovanie a spätná väzba počas činností.
          • Tematické hodnotenie – po ukončení tematického celku alebo projektu.
          • Komplexné hodnotenie – na konci polroka a školského roka.
          • Záverečné hodnotenie – pri prechode dieťaťa na základnú školu (správa o školskom vzdelávaní).

          4.5. Spolupráca s rodinou pri hodnotení

          • Individuálne konzultácie s rodičmi o rozvoji dieťaťa.
          • Spoločné plánovanie ďalšej podpory dieťaťa v domácom prostredí.
          • Transparentná komunikácia – rodič má možnosť priebežne vidieť portfólio dieťaťa a výsledky jeho činností.

          4.6. Ciele hodnotenia

          • Poskytnúť spätnú väzbu o rozvoji dieťaťa učiteľovi, rodičovi aj dieťaťu.
          • Včas identifikovať talent, nadanie alebo špeciálne vzdelávacie potreby.
          • Podporovať sebadôveru a motiváciu dieťaťa.
          • Zabezpečiť plynulý prechod na primárne vzdelávanie.

          • 5. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia školy

            5.1 Ciele vnútorného systému kontroly a hodnotenia

            Vnútorný systém kontroly a hodnotenia školy je zameraný na priebežné monitorovanie, hodnotenie a zvyšovanie kvality výchovno-vzdelávacej činnosti, podmienok vzdelávania a celkového fungovania MŠ.

            Jeho cieľom je:

          • zabezpečovať kvalitu predprimárneho vzdelávania v súlade so Štátnym vzdelávacím programom a školským vzdelávacím programom,
          • sledovať úroveň dosahovaných výsledkov detí,
          • podporovať profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov,
          • identifikovať silné stránky a oblasti vyžadujúce zlepšenie,
          • prijímať opatrenia vedúce k zvyšovaniu kvality práce školy,
          • rozvíjať spoluprácu s rodinou a ďalšími partnermi školy.

          • 5.2 Oblasti vnútorného hodnotenia školy

            Vnútorné hodnotenie školy sa zameriava najmä na:

          • úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu,
          • plnenie cieľov školského vzdelávacieho programu,
          • podmienky výchovy a vzdelávania,
          • výsledky detí a ich individuálny rozvoj,
          • uplatňovanie inkluzívneho prístupu a poskytovanie podporných opatrení,
          • rozvoj digitálnych kompetencií detí a pedagogických zamestnancov,
          • spoluprácu s rodičmi a zákonnými zástupcami,
          • profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov,
          • bezpečnosť, ochranu zdravia a psychohygienické podmienky školy.

          • 5.3 Spôsoby kontroly a hodnotenia

            Kontrola a hodnotenie sa realizujú prostredníctvom:

          • hospitačnej činnosti riaditeľky školy,
          • priebežného pozorovania výchovno-vzdelávacieho procesu,
          • pedagogickej diagnostiky detí,
          • analýzy pedagogickej dokumentácie,
          • vyhodnocovania plnenia plánov a projektov školy,
          • rozhovorov s pedagogickými zamestnancami,
          • spätnej väzby od rodičov a zákonných zástupcov,
          • prerokovania výsledkov na pedagogických radách a pracovných poradách.

          • 5.4 Hodnotenie pedagogických zamestnancov

            Hodnotenie sa vykonáva v súlade s platnou legislatívou a internými predpismi školy.

            Pri hodnotení sa sleduje najmä:

          • kvalita pedagogickej práce,
          • úroveň plánovania a realizácie výchovno-vzdelávacej činnosti,
          • využívanie efektívnych pedagogických metód a foriem práce,
          • individuálny prístup k deťom,
          • spolupráca s rodičmi,
          • profesijný rozvoj a ďalšie vzdelávanie,
          • plnenie pracovných povinností a úloh školy.

          • 5.5 Sebahodnotenie školy

            MŠ pravidelne realizuje sebahodnotenie s cieľom získavať objektívne informácie o kvalite svojej činnosti.

            Sebahodnotenie sa zameriava na:

          • plnenie cieľov školského vzdelávacieho programu,
          • kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu,
          • úroveň spolupráce s rodinou,
          • vyhodnocovanie účinnosti podporných opatrení a inkluzívneho vzdelávania,
          • materiálno-technické podmienky školy,
          • klímu školy a spokojnosť účastníkov výchovy a vzdelávania.

          • Výsledky sebahodnotenia slúžia ako podklad na plánovanie ďalšieho rozvoja školy a prijímanie opatrení na zvyšovanie kvality jej činnosti.

            5.6 Prijímanie opatrení

            Na základe výsledkov kontroly, hodnotenia a sebahodnotenia škola prijíma opatrenia smerujúce k odstráneniu zistených nedostatkov a k ďalšiemu rozvoju školy.Plnenie prijatých opatrení sa priebežne sleduje a vyhodnocuje na zasadnutiach pedagogickej rady a pracovných poradách.

          1.                                                            5.Záver

          Školský vzdelávací program Materskej školy Korytárky 52 predstavuje komplexný rámec výchovy a vzdelávania, ktorý vychádza zo Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie (ISCED 0) a z aktuálnych potrieb detí, rodičov a komunity.

          Cieľom programu je vytvoriť bezpečné, podnetné a inkluzívne prostredie, kde sa každé dieťa cíti prijaté, rešpektované a má možnosť plnohodnotne sa rozvíjať – telesne, emocionálne, sociálne i kognitívne. Program zdôrazňuje význam rovnosti príležitostí, inklúzie a desegregácie, čím podporuje spoločné vzdelávanie detí rôzneho pôvodu a schopností.

          Dôležitou súčasťou programu je aj spolupráca s rodinou a komunitou, využívanie tvorivých, projektových a zážitkových metód, ako aj systematické sledovanie rozvoja kompetencií detí.

          Program je otvorený, flexibilný a adaptabilný, aby reagoval na aktuálne potreby detí a umožnil učiteľkám plánovať aktivity tak, aby podporovali rovnocenné zapojenie všetkých detí a rozvíjali ich sociálne, kognitívne, pohybové a tvorivé schopnosti.

          Záverečným posolstvom ŠkVP je, že Materská škola Korytárky 52  sa snaží vytvárať prostredie, kde sa každý cíti hodnotne, kde sa rešpektujú rozdiely a kde deti získavajú nielen vedomosti, ale aj základné sociálne a životné zručnosti, ktoré im umožnia úspešný vstup do základnej školy a život v spoločnosti.

          Zoznam používaných skratiek

          ŠVP – štátny vzdelávací program

          ŠkVP- školský vzdelávací program

          MŠ – materská škola

          Príloha č.1 

          368343D7  

                                                                                                                               

          MOTTO :

           „ Povedz mi a ja zabudnem, ukáž mi a ja si zapamätám,

              nechaj ma to urobiť a ja pochopím. „                    

                                                                                                                     ( čínske príslovie) 

           

           

          DODATOK č.1/2026

          k Školskému vzdelávaciemu programu Materskej školy Korytárky 52

           Úvodné ustanovenia

          Riaditeľka Materskej školy, Korytárky 52, v súlade s § 7 ods. 4 písm. i) a j) a § 28 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydáva dodatok k Školskému vzdelávaciemu programu Materskej školy Korytárky 52, ktorým sa dopĺňa systém podpory detí v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania a stratégia digitálnej transformácie vzdelávania.

          V podmienkach našej materskej školy  je systém podpory orientovaný na vytváranie bezpečného, podnetného a prijímajúceho prostredia, v ktorom sa každé dieťa cíti rešpektované a má možnosť rozvíjať svoj potenciál. Dôraz sa kladie na spoluprácu všetkých aktérov – pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov, zákonných zástupcov a centier poradenstva a prevencie.

          SYSTÉM PODPORY DETÍ V SÚLADE S PRINCÍPMI INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA

          1. Zásady systému podpory detí

          • rešpektovanie individuality každého dieťaťa (tempo, štýl učenia, sociálne a kultúrne prostredie),
          • rovnosť prístupu ku vzdelávaniu bez diskriminácie,
          • včasná identifikácia potrieb detí a poskytovanie podporných opatrení,
          • podpora sociálnej inklúzie a pozitívnych vzťahov v kolektíve,
          • partnerstvo s rodinou a komunitou obce.

          Inkluzívny prístup predpokladá, že škola prispôsobuje podmienky deťom, nie naopak, pričom cieľom je podporiť rozvoj každého dieťaťa podľa jeho možností.

          2. Podporné opatrenia v materskej škole

          Podporné opatrenia sa poskytujú v súlade s ustanoveniami školského zákona a príslušnými vykonávacími predpismi. Systém podpory zahŕňa najmä tieto oblasti:

          a) Pedagogická podpora

          • individualizácia výchovno-vzdelávacieho procesu (diferencované aktivity, flexibilné metódy),
          • využívanie formatívneho hodnotenia na sledovanie pokroku dieťaťa,
          • úprava prostredia triedy (didaktické pomôcky, inkluzívne hry),
          • podpora jazykového rozvoja, najmä u detí z menej podnetného prostredia.

          Pedagogická podpora predstavuje základ inkluzívneho prístupu a realizuje sa každodenne v edukačnom procese.

          • Individualizácia a diferenciácia  (Učiteľka prispôsobuje obsah, metódy aj tempo vzdelávania individuálnym potrebám detí. Každé dieťa má možnosť pracovať na úlohách primeraných jeho úrovni (napr. jednoduchšie zadania, rozširujúce aktivity pre nadané deti).
          • Flexibilná organizácia činností (Výchovno-vzdelávacie aktivity sú organizované tak, aby umožňovali výber, striedanie činností a rešpektovali potrebu pohybu, odpočinku a indiv.  tempa.)
          • Podporné didaktické stratégie (Využívanie hry ako hlavnej formy učenia, zážitkové učenie, kooperatívne aktivity, multisenzorické metódy (zapájanie viacerých zmyslov).
          • Formatívne hodnotenie  (učiteľka priebežne sleduje pokrok dieťaťa, poskytuje spätnú väzbu a podporuje jeho sebavedomie bez porovnávania s ostatnými.)

          b. Odborná podpora (spolupráca s odborníkmi)

          Táto podpora je zameraná najmä na deti so zdravotným znevýhodnením alebo rizikovým vývinom.

          • Spolupráca so zariadeniami poradenstva a prevencie (CPP, špecializované centrá) – diagnostika, odporúčania, intervencie.
          • Zapojenie odborných zamestnancov napr. školský špeciálny pedagóg, logopéd alebo psychológ (externou alebo internou formou).
          • Individuálne podporné opatrenia vypracovanie a realizácia individuálneho prístupu k dieťaťu (napr. úprava komunikácie, pomôcky, špecifické postupy).
          • Včasná intervencia identifikácia problémov už v ranom veku a okamžité poskytnutie podpory.

          c. Sociálna podpora (vzťahy a inkluzívna klíma)

          Cieľom je vytvárať pozitívne sociálne prostredie, v ktorom sa každé dieťa cíti prijaté.

          • Budovanie pozitívnych vzťahov v triede (vedenie detí k spolupráci, tolerancii, empatii a rešpektu.)
          • Prevencia sociálneho vylúčenia
            aktívne zapájanie všetkých detí do spoločných aktivít, eliminácia prejavov diskriminácie .
          • Podpora adaptácie detí (individuálny adaptačný proces pri nástupe do materskej školy )
          • Rozvoj sociálnych a emocionálnych kompetencií (učenie detí vyjadrovať emócie, riešiť konflikty a spolupracovať.)

          d. Jazyková a komunikačná podpora

          Dôležitá najmä pre deti z menej podnetného alebo odlišného jazykového prostredia.

          • rozvoj slovnej zásoby prostredníctvom hier, rozprávok a rozhovorov,
          • podpora správnej výslovnosti a komunikačných schopností,
          • individuálna pomoc deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou,
          • spolupráca s logopédom.

          e. Podpora detí zo sociálne znevýhodneného prostredia

          V podmienkach našej materskej školy ide o významnú súčasť podpory.

          • zabezpečenie rovnakého prístupu k vzdelávaniu (pomôcky, strava, účasť na aktivitách),
          • spolupráca s rodinou a komunitou,
          • posilňovanie hygienických, sociálnych a pracovných návykov,
          • motivácia k pravidelnej dochádzke.

          f. Spolupráca s rodinou

          Rodina je kľúčovým partnerom v procese podpory dieťaťa.

          • pravidelná komunikácia s rodičmi,
          • konzultácie o pokrokoch a potrebách dieťaťa,
          • zapájanie rodičov do aktivít školy,
          • poskytovanie poradenstva v oblasti výchovy.

          g. Materiálno-technická podpora

          • úprava prostredia triedy (bezbariérovosť, bezpečnosť),
          • dostupnosť didaktických a kompenzačných pomôcok,
          • využívanie prírodného prostredia dediny ako edukačného nástroja.

          3. Školský podporný tím

          V súlade s aktuálnou legislatívou je súčasťou systému podpory aj školský podporný tím, ktorý zabezpečuje koordináciu pomoci deťom so špecifickými potrebami. Tento tím spolupracuje s učiteľkami materskej školy a rodičmi pri nastavovaní individuálnych podporných opatrení a sleduje ich efektivitu. V našej materskej škole podporné činnosti zabezpečuje pedagogický tím školy v spolupráci s externými odborníkmi a CPP

          3.1. Charakteristika školského podporného tímu (ŠPT)

          ŠPT je odborné a poradné zoskupenie zamestnancov školy a externých odborníkov, ktorého cieľom je:

          • koordinovať podporu detí,
          • identifikovať ich individuálne potreby,
          • navrhovať a realizovať podporné opatrenia,
          • vytvárať inkluzívne prostredie v materskej škole.

          3.2. Zloženie školského podporného tímu

          Zloženie tímu závisí od veľkosti a možností našej materskej školy, pričom zahŕňa:

          • riaditeľa materskej školy – zabezpečuje organizačné a personálne podmienky,
          • učiteľky materskej školy – kľúčoví realizátori podpory v každodennej praxi,
          • školského špeciálneho pedagóga – odborník na prácu s deťmi so zdravotným znevýhodnením,
          • školského psychológa – podpora v oblasti správania, emócií a adaptácie,
          • logopéda – riešenie komunikačných ťažkostí,
          • sociálneho pedagóga alebo asistenta učiteľa – pomoc pri práci s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia,
          • externých odborníkov z centier poradenstva a prevencie.

          3.3. Hlavné úlohy školského podporného tímu

          a) Identifikácia potrieb detí

          • systematické pozorovanie detí učiteľkami,
          • pedagogická diagnostika,
          • konzultácie s rodičmi,
          • spolupráca s odbornými zariadeniami.

          b) Navrhovanie podporných opatrení

          • nastavenie individuálneho prístupu k dieťaťu,
          • odporúčanie úprav vo výchovno-vzdelávacom procese,
          • návrh využitia špeciálnych pomôcok alebo metód.

          c) Realizácia podpory

          • aplikácia odporúčaní v praxi (učiteľky, asistenti),
          • individuálna alebo skupinová práca s deťmi,
          • intervencie zamerané na konkrétne oblasti (reč, správanie, socializácia).

          d) Koordinácia spolupráce

          • prepojenie školy, rodiny a odborníkov,
          • pravidelná komunikácia medzi členmi tímu,
          • zabezpečenie jednotného prístupu k dieťaťu.

          e) Monitorovanie a hodnotenie

          • sledovanie pokroku dieťaťa,
          • úprava podporných opatrení podľa potreby,
          • dokumentovanie priebehu podpory.

          4.3 Formy práce školského podporného tímu

          • Individuálna práca s dieťaťom  (napr. rozvoj reči, grafomotoriky, sociálnych zručností)
          • Skupinové aktivity  (rozvoj spolupráce, prevencia problémového správania)
          • Metodická podpora učiteliek  (odporúčania, konzultácie, ukážky práce)
          • Konzultácie s rodičmi  (informovanie, poradenstvo, spoločné hľadanie riešení)
          • Tímové stretnutia  (pravidelné porady na vyhodnotenie situácie detí)

          5.3 Dokumentácia a plánovanie

          ŠPT vedie a spracúva dokumentáciu, ktorá zahŕňa:

          • záznamy z pedagogickej diagnostiky,
          • individuálne plány podpory (ak sú potrebné),
          • záznamy z konzultácií s rodičmi a odborníkmi,
          • hodnotenie účinnosti podporných opatrení.

          Dokumentácia je vedená v súlade s legislatívou a zásadami ochrany osobných údajov.

          6.3 Špecifiká fungovania v našej materskej škole

          • menší kolektív umožňuje lepšie poznanie detí a individuálny prístup,
          • užšia spolupráca s rodinami a komunitou,
          • obmedzený prístup k odborníkom – nutnosť externej spolupráce,
          • využívanie prirodzeného prostredia na podporu rozvoja detí.

          7.3 Význam školského podporného tímu

          ŠPT zohráva kľúčovú úlohu pri:

          • predchádzaní školskému neúspechu,
          • podpore inklúzie a rovnosti príležitostí,
          • včasnom zachytení problémov vo vývine,
          • zvyšovaní kvality výchovno-vzdelávacieho procesu.

          4. Organizácia a podmienky v prostredí materskej školy

          V podmienkach našej materskej školy je dôležité:

          • využívať menší kolektív detí na individuálny prístup,
          • prepájať vzdelávanie s prírodným a regionálnym prostredím,
          • zabezpečiť dostupnosť odborných služieb aj pri obmedzených zdrojoch,
          • eliminovať bariéry (napr. sociálne, jazykové, dopravné).

          4.1. Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu

          Výchovno-vzdelávací proces je organizovaný tak, aby rešpektoval vývinové osobitosti detí vo veku 3 – 6 rokov a princípy inklúzie.

          • Flexibilné usporiadanie dňa
            Denný režim je prispôsobený potrebám detí – zahŕňa striedanie riadených a spontánnych činností, dostatok času na hru, pohyb a oddych. Umožňuje individuálne tempo práce.
          • Vekovo zmiešané skupiny
            V našej materskej škole sú bežné triedy s deťmi rôzneho veku, čo podporuje prirodzené učenie sa (staršie deti pomáhajú mladším, mladšie sa učia napodobňovaním).
          • Individuálny prístup
            Menší počet detí umožňuje učiteľkám lepšie poznanie každého dieťaťa a prispôsobenie aktivít jeho potrebám.

          4.2. Personálne podmienky

          Personálne zabezpečenie je kľúčové pre kvalitnú realizáciu inkluzívneho vzdelávania.

          • Pedagogickí zamestnanci
            učiteľky materskej školy zabezpečujú každodennú výchovno-vzdelávaciu činnosť a implementujú podporné opatrenia.
          • Odborní zamestnanci
            v menších obciach často pôsobia externe (špeciálny pedagóg, psychológ, logopéd), pričom škola spolupracuje so zariadeniami poradenstva a prevencie.
          • Pedagogický asistent
            podľa potrieb detí pomáha pri ich začleňovaní, najmä pri deťoch so ŠVVP alebo zo sociálne znevýhodneného prostredia.
          • Spolupráca personálu
            pravidelné konzultácie a výmena informácií medzi zamestnancami sú nevyhnutné pre jednotný prístup k deťom.

          4.3. Materiálno-technické podmienky

          Prostredie materskej školy musí byť bezpečné, podnetné a prispôsobené rôznorodým potrebám detí.

          • Interiér triedy
            usporiadanie priestoru do tematických centier (napr. kútik hry, čítania, tvorivosti), dostupnosť pomôcok pre všetky deti.
          • Didaktické a kompenzačné pomôcky
            využívanie rôznorodých materiálov podporujúcich učenie (didaktické hry, senzorické pomôcky, logopedické materiály).
          • Bezbarierovosť a bezpečnosť
            podľa možností školy sa eliminujú fyzické bariéry a zabezpečuje sa bezpečné prostredie.

          4.4. Využívanie prírodného a komunitného prostredia

          Prostredie našej materskej školy poskytuje jedinečné možnosti pre učenie.

          • Prírodné prostredie ako učebný priestor
            pobyt vonku, poznávanie prírody, environmentálna výchova.
          • Zapojenie miestnej komunity
            spolupráca s obcou, miestnymi organizáciami, účasť na kultúrnych a tradičných podujatiach.
          • Rozvoj regionálnej identity
            oboznamovanie detí s tradíciami, zvykmi a kultúrnym dedičstvom regiónu.

          5.4 Dostupnosť odborných služieb

          Jednou z výziev našej materskej školy je obmedzená dostupnosť odborníkov.

          • spolupráca s centrami poradenstva a prevencie,
          • využívanie mobilných alebo výjazdových služieb odborníkov,
          • online konzultácie (ak je to možné),
          • pravidelné plánovanie návštev odborníkov.

          6.4 Spolupráca s rodinou a komunitou

          Rodina a obec zohrávajú významnú úlohu v podpore detí.

          • Úzka komunikácia s rodičmi (individuálne rozhovory, informovanie o pokrokoch dieťaťa.)
          • Zapájanie rodičov do života školy /spoločné podujatia, tvorivé dielne, brigády/.
          • Podpora rodín v náročnej situácii /spolupráca so sociálnymi službami alebo obcou/.

          7.4 Eliminácia bariér v inkluzívnom vzdelávaní

          V prostredí našej materskej školy je potrebné aktívne odstraňovať rôzne bariéry:

          • Sociálne bariéry (podpora detí zo sociálne znevýhodneného prostredia)
          • Jazykové bariéry (pomoc deťom s nedostatočnými jazykovými schopnosťami)
          • Dopravné bariéry (zohľadnenie dochádzky detí napr. organizácia času)
          • Materiálne bariéry (zabezpečenie pomôcok pre všetky deti bez rozdielu)

          8.4 Riadenie a plánovanie

          • tvorba školského vzdelávacieho programu reflektujúceho inklúziu,
          • plánovanie podporných opatrení,
          • pravidelné hodnotenie podmienok a ich zlepšovanie,
          • profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov.

          5. Hodnotenie a rozvoj systému podpory

          Efektivita systému podpory sa pravidelne vyhodnocuje prostredníctvom:

          • pedagogickej diagnostiky detí,
          • spolupráce s rodičmi,
          • reflexie pedagogických zamestnancov,
          • uplatňovania princípov inkluzívnej kultúry, politiky a praxe v škole.

          5.1. Ciele hodnotenia systému podpory

          Hodnotenie nie je zamerané na porovnávanie detí, ale na sledovanie ich individuálneho pokroku.Hlavným cieľom hodnotenia je:

          • zistiť, či podporné opatrenia vedú k rozvoju dieťaťa,
          • identifikovať silné stránky a oblasti na zlepšenie,
          • prispôsobovať výchovno-vzdelávací proces individuálnym potrebám detí,
          • zabezpečiť rovnosť príležitostí pre všetky deti.

          5.2. Oblasti hodnotenia

          a) Pokrok dieťaťa

          • sledovanie vývinu v oblasti kognitívnej, jazykovej, sociálnej, emocionálnej a motorickej,
          • porovnávanie aktuálneho stavu s predchádzajúcim vývinom dieťaťa,
          • identifikácia silných stránok a potrieb podpory.

          b) Efektivita podporných opatrení

          • posúdenie, či zvolené stratégie prinášajú očakávané výsledky,
          • úprava alebo zmena opatrení podľa potreby,
          • sledovanie miery zapojenia dieťaťa do aktivít.

          c) Kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu

          • využívanie inkluzívnych metód a foriem práce,
          • miera individualizácie a diferenciácie,
          • vytváranie pozitívnej sociálnej klímy v triede.

          d) Spolupráca s rodinou a odborníkmi

          • efektívnosť komunikácie s rodičmi,
          • zapojenie rodičov do podpory dieťaťa,
          • spolupráca so zariadeniami poradenstva a prevencie.

          5.3. Metódy a nástroje hodnotenia

          • Pedagogická diagnostika /systematické pozorovanie dieťaťa v prirodzených situáciách, analýza jeho správania a výkonov/.
          • Portfólio dieťaťa /zhromažďovanie prác, výtvorov a záznamov o pokroku dieťaťa/.
          • Záznamové hárky a hodnotiace nástroje /sledovanie konkrétnych oblastí vývinu (napr. reč, grafomotorika, sociálne zručnosti)/.
          • Rozhovory s rodičmi /získavanie informácií o dieťati z rodinného prostredia/.
          • Konzultácie s odborníkmi /odborné posúdenie vývinu a návrhy na ďalší postup/.

          5.4. Proces hodnotenia

          Hodnotenie prebieha cyklicky v niekoľkých krokoch:

          1. Zber informácií (pozorovanie, diagnostika, rozhovory)
          2. Analýza a interpretácia (vyhodnotenie získaných údajov)
          3. Plánovanie podpory (návrh alebo úprava podporných opatrení)
          4. Realizácia opatrení (uplatnenie v praxi)
          5. Spätná väzba a revízia (opätovné posúdenie efektivity a prípadná úprava)

          5.5. Úloha pedagogických a odborných zamestnancov

          • Učiteľky materskej školy /pravidelne sledujú a hodnotia pokrok detí, vedú pedagogickú dokumentáciu/.
          • Školský podporný tím /koordinuje hodnotenie a navrhuje opatrenia/.
          • Odborní zamestnanci /poskytujú špecializované hodnotenie a odporúčania/.

          5.6. Rozvoj systému podpory

          Na základe výsledkov hodnotenia sa systém podpory neustále zdokonaľuje:

          • Úprava výchovno-vzdelávacích stratégií (zavádzanie nových metód a prístupov)
          • Profesijný rozvoj učiteliek (účasť na vzdelávaniach v oblasti inklúzie)
          • Zlepšovanie materiálnych podmienok (dopĺňanie pomôcok a úprava prostredia)
          • Posilňovanie spolupráce (rozvoj partnerstva s rodinou a odborníkmi)

          STRATÉGIA  DIGITÁLNEJ  TRANSFORMÁCIE  VZDELÁVANIA

          1. Východiská

          Materská škola realizuje digitálnu transformáciu vzdelávania v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) v znení účinnom od 1. januára 2026, Štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie, národným projektom Digitálna transformácia vzdelávania a školy (DiTEdu) a strategickými dokumentmi Slovenskej republiky v oblasti digitalizácie a rozvoja digitálnych kompetencií.

          Digitálna transformácia v materskej škole nepredstavuje iba zavádzanie technológií, ale systematický proces rozvoja digitálnych kompetencií pedagogických zamestnancov, detí a zákonných zástupcov s dôrazom na bezpečné, zmysluplné, veku primerané a pedagogicky odôvodnené využívanie digitálnych technológií.

          2. Vízia stratégie

          Cieľom stratégie digitálnej transformácie je vytvoriť inovatívne, inkluzívne a bezpečné vzdelávacie prostredie, v ktorom digitálne technológie a digitálna gramotnosť podporujú rozvoj kľúčových kompetencií detí predškolského veku, a to s primeraným prihliadnutím na ich vývojové potreby a vek. Stratégia zároveň podporuje profesionalizáciu a kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov v oblasti digitálnych zručností.

          3. Ciele stratégie digitálnej transformácie vzdelávania

          Ciele stratégie digitálnej transformácie vzdelávania v materskej škole sú zamerané na postupné, primerané a bezpečné začlenenie digitálnych technológií do každodennej pedagogickej praxe tak, aby podporovali komplexný rozvoj detí predškolského veku.

          3.1 Rozvoj digitálnej gramotnosti detí

          • Oboznámiť deti s digitálnymi technológiami primeranými veku (napr. interaktívne tabule, tablety, jednoduché edukačné aplikácie).
          • Rozvíjať základné zručnosti: orientácia v digitálnom prostredí, bezpečné používanie zariadení a rozpoznávanie zdrojov informácií.
          • Podporovať tvorivosť, kritické myslenie a riešenie problémov prostredníctvom digitálnych hier a multimediálnych aktivít.

          3.2 Integrácia digitálnych nástrojov do vzdelávacieho procesu

          • Zahrnúť digitálne technológie do tématických blokov a každodenných aktivít tak, aby dopĺňali tradičné formy učenia (hra, manipulácia s materiálom, spoločenské interakcie).
          • Používať digitálne prostriedky ako podporný nástroj na vizualizáciu učiva, tvorivé vyjadrenie a komunikáciu.
          • Zabezpečiť, aby používanie technológií bolo pedagogicky zdôvodnené, primerané veku a bezpečné.

          3.3 Inkluzívne využívanie technológií

          • Prispôsobiť digitálne nástroje individuálnym potrebám detí, vrátane detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a jazykovo znevýhodnených detí.
          • Podporovať spoluprácu a interakciu medzi deťmi prostredníctvom digitálnych aktivít (napr. spoločné projekty, hry podporujúce tímovú prácu).
          • Minimalizovať bariéry pri učení a zabezpečiť rovnaké príležitosti na zapojenie sa do vzdelávacieho procesu pre všetky deti.

          3.4 Rozvoj kompetencií pedagógov

          • Zabezpečiť pravidelné odborné vzdelávanie pedagógov v oblasti digitálnych technológií, ich didaktického využitia a bezpečného používania.
          • Posilniť schopnosť pedagógov integrovať digitálne nástroje do vzdelávacích aktivít a prispôsobiť ich individuálnym potrebám detí.
          • Podporovať výmenu skúseností medzi pedagógmi a zavádzanie inovatívnych digitálnych postupov do ŠVP.

          4. Oblasti realizácie

          4.1 Výchovno-vzdelávací proces

          Digitálne technológie budú využívané:

          • pri realizácii vzdelávacích aktivít,
          • pri práci s interaktívnymi edukačnými programami,
          • pri dokumentovaní a prezentovaní výsledkov činnosti detí,
          • pri rozvíjaní predčitateľskej, matematickej, prírodovednej a digitálnej gramotnosti,
          • pri projektovom a bádateľsky orientovanom vzdelávaní.

          Pri plánovaní a realizácii výchovno-vzdelávacích činností pedagogickí zamestnanci uplatňujú princíp primeranosti, bezpečnosti a účelnosti využívania digitálnych technológií.

          Rozvoj digitálnej gramotnosti detí

          Materská škola vytvára podmienky na získavanie prvotných skúseností s digitálnymi technológiami prostredníctvom veku primeraných aktivít. Deti sa učia:

          • rozpoznávať a pomenovať bežné digitálne zariadenia (počítač, notebook, tablet, interaktívna tabuľa, fotoaparát, robotická hračka),
          • používať jednoduché digitálne nástroje pod vedením učiteľa,
          • chápať základný účel digitálnych zariadení v každodennom živote,
          • rozvíjať logické myslenie, pozornosť, orientáciu a riešenie problémov prostredníctvom digitálnych aktivít,
          • vytvárať jednoduché digitálne produkty (fotografie, kresby, zvukové záznamy, prezentácie vlastných prác),
          • osvojovať si základné pravidlá bezpečného správania pri používaní digitálnych zariadení.

          Využívanie digitálnych technológií vo vzdelávacích oblastiach

          Jazyk a komunikácia                   

          Digitálne technológie podporujú rozvoj komunikačných schopností, slovnej zásoby, fonematického uvedomovania a predčitateľskej gramotnosti. Využívajú sa najmä:

          • interaktívne rozprávky a príbehy,
          • počúvanie a nahrávanie hovoreného slova,
          • práca s obrázkovými knihami v digitálnej forme,
          • tvorba vlastných príbehov a komentovanie fotografií,
          • interaktívne jazykové hry a edukačné aplikácie.

          Matematika a práca s informáciami

          Digitálne technológie podporujú rozvoj matematických predstáv, logického myslenia a schopnosti riešiť problémy. Využívajú sa:

          • digitálne hry zamerané na triedenie, porovnávanie a usporadúvanie,
          • interaktívne aktivity na rozvoj priestorovej orientácie,
          • jednoduché programovateľné hračky a robotické pomôcky,
          • digitálne nástroje na vizualizáciu matematických situácií,
          • aktivity rozvíjajúce algoritmické myslenie.

          Človek a príroda

          Pri poznávaní prírody a okolitého sveta sa využívajú:

          • digitálne fotografie a videá,
          • pozorovanie prírodných javov prostredníctvom digitálnych mikroskopov a lup,
          • dokumentovanie experimentov,
          • vyhľadávanie informácií primeraných veku detí pod vedením učiteľa,
          • tvorba digitálnych záznamov z bádateľských aktivít.

          Človek a spoločnosť

          Digitálne technológie pomáhajú deťom spoznávať spoločenské prostredie, tradície a kultúru prostredníctvom:

          • obrazových a zvukových materiálov,
          • virtuálnych prehliadok významných miest,
          • digitálnych máp a orientačných hier,
          • dokumentovania kultúrnych a spoločenských podujatí školy.

          Umenie a kultúra

          Digitálne nástroje podporujú tvorivosť a estetické cítenie detí prostredníctvom:

          • digitálneho kreslenia a maľovania,
          • tvorby fotografií a jednoduchých videí,
          • práce s hudobnými a rytmickými aplikáciami,
          • počúvania hudobných ukážok,
          • prezentácie vlastných výtvarných a hudobných aktivít.

          Zdravie a pohyb

          Pri rozvoji pohybových kompetencií sa digitálne technológie využívajú ako doplnkový prostriedok:

          • pohybové videá a cvičenia,
          • tanečné a rytmické aktivity,
          • vizualizácia správneho vykonávania pohybov,
          • relaxačné a dychové cvičenia.

          Digitálne zariadenia sa používajú v časovom rozsahu primeranom veku detí s dôrazom na ochranu zraku, správne držanie tela a dodržiavanie psychohygienických zásad.

          Rozvoj informatického a algoritmického myslenia

          Materská škola podporuje rozvoj základov informatického myslenia prostredníctvom:

          • riešenia problémových úloh,
          • postupného plánovania činností,
          • orientácie v priestore podľa pokynov,
          • aktivít typu „krok za krokom“,
          • využívania programovateľných hračiek a robotických pomôcok,
          • aktivít bez použitia digitálnych zariadení (unplugged aktivity).

          Deti sa učia chápať jednoduché postupy, pravidlá a vzťahy medzi príčinou a následkom.

          Bezpečné používanie digitálnych technológií

          Pedagogickí zamestnanci vedú deti k osvojovaniu základov digitálnej bezpečnosti primerane ich veku. Deti sú oboznamované s pravidlami:

          • šetrného zaobchádzania s digitálnymi zariadeniami,
          • používania zariadení len pod dohľadom dospelej osoby,
          • ochrany súkromia a osobných údajov,
          • rešpektujúcej komunikácie,
          • bezpečného správania v digitálnom prostredí.

          Digitálne portfólio dieťaťa

          Materská škola môže vytvárať digitálne portfólio dieťaťa ako súčasť pedagogickej diagnostiky a dokumentácie jeho rozvoja. Portfólio môže obsahovať:

          • fotografie výrobkov a aktivít dieťaťa,
          • zvukové alebo obrazové záznamy,
          • ukážky tvorby dieťaťa,
          • dokumentáciu pokrokov v jednotlivých vzdelávacích oblastiach.

          Digitálne portfólio slúži na sledovanie individuálneho napredovania dieťaťa a podporuje spoluprácu medzi školou a rodinou.

          4.2 Profesijný rozvoj zamestnancov          

          Materská škola podporuje:

          • účasť pedagogických zamestnancov na vzdelávaniach zameraných na digitálne kompetencie,
          • výmenu skúseností a príkladov dobrej praxe,
          • využívanie metodických materiálov a digitálnych nástrojov odporúčaných rezortom školstva a NIVaM.

          4.3 Digitálna infraštruktúra

          Škola zabezpečuje:

          • funkčné internetové pripojenie,
          • primerané digitálne zariadenia pre pedagogických zamestnancov,
          • ochranu osobných údajov a kybernetickú bezpečnosť,
          • pravidelnú údržbu a obnovu digitálneho vybavenia.

          4.4 Komunikácia a administratíva

          Digitálne technológie sa využívajú:

          • pri komunikácii s rodičmi,
          • pri vedení pedagogickej dokumentácie,
          • pri prezentácii školy na verejnosti,
          • pri organizácii a riadení školy.

          5. Implementačné princípy

          Implementačné princípy stanovujú rámec, ako sa digitálne technológie a digitálne aktivity zavádzajú do vzdelávacieho procesu materskej školy. Ich cieľom je zabezpečiť bezpečné, účinné a pedagogicky opodstatnené používanie digitálnych nástrojov.

          5.1 Bezpečnosť a ochrana súkromia

          • Všetky digitálne nástroje a aplikácie používané v MŠ sú bezpečné a vhodné pre vek detí.
          • Materská škola zabezpečuje ochranu osobných údajov detí v súlade s legislatívou o ochrane osobných údajov (napr. GDPR).
          • Pedagógovia učia deti základom bezpečného a zodpovedného používania digitálnych zariadení (napr. nerozdávanie osobných údajov, rešpektovanie digitálneho obsahu).

          5.2 Súlad s kurikulom

          • Digitálne technológie sú integrované do vzdelávacích oblastí Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie a do tematických blokov ŠVP.
          • Používanie digitálnych prostriedkov podporuje ciele predprimárneho vzdelávania, napríklad rozvoj jazyka, kreativity, logického myslenia, sociálnych zručností a pohybovej koordinácie.
          • Digitálne aktivity sú doplnkom k tradičným formám učenia, nikdy ich nenahrádzajú, ale rozširujú a obohacujú.

          5.3 Reflektovanie individuálnych potrieb detí

          • Digitálne nástroje a aktivity sú prispôsobené individuálnemu tempu učenia, záujmom a schopnostiam detí.
          • Deti s rôznymi potrebami a schopnosťami majú možnosť zapojiť sa do aktivít prostredníctvom adaptívnych aplikácií, komunikačných pomôcok alebo vizualizačných nástrojov.
          • Pedagógovia sledujú pokroky jednotlivých detí a využívajú digitálne prostriedky na podporu ich rozvoja, napr. pri rozvoji jazykových alebo matematických kompetencií.

          5.4 Inovácia a flexibilita pedagogických prístupov

          • Pedagógovia flexibilne integrujú digitálne nástroje do denného režimu a aktivít, podľa aktuálnych potrieb detí a tematických blokov.
          • Podporuje sa experimentovanie s novými digitálnymi prístupmi a aplikáciami, pričom ich efektívnosť sa pravidelne hodnotí.
          • Materská škola zabezpečuje spoluprácu medzi pedagógmi, rodičmi a komunitou pri implementácii digitálnych inovácií a zdieľaní osvedčených postupov.

          5.5 Hodnotenie a spätná väzba

          • Implementácia digitálnych aktivít je pravidelne monitorovaná a hodnotená (napr. prostredníctvom pozorovania, dokumentácie aktivít, diskusií s deťmi a rodičmi).
          • Hodnotenie umožňuje optimalizovať použitie digitálnych nástrojov a zlepšovať ich pedagog. prínos.
          • Spätná väzba od detí, pedagógov a rodičov sa využíva na úpravu a zdokonalenie digitálnych aktivít a celkovej stratégie digitálnej transformácie.

          6. Očakávané výsledky

          • Zvýšené porozumenie digitálnym technológiám a ich funkciám u detí primeraných ich veku.
          • Podpora komplexného rozvoja dieťaťa – jazykového, sociálneho, kognitívneho a kreatívneho – prostredníctvom vhodne integrovaných digitálnych aktivít.
          • Posilnené kompetencie pedagógov v oblasti digitálnych nástrojov a ich didaktického využitia.

          7. Monitorovanie a hodnotenie

          Monitorovanie a hodnotenie sú kľúčové pre zistenie efektívnosti implementácie digitálnych technológií do vzdelávacieho procesu materskej školy a pre zabezpečenie ich pedagogickej hodnoty. Systém monitorovania a hodnotenia je navrhnutý tak, aby poskytoval spätnú väzbu pedagógom, deťom aj rodičom a umožňoval kontinuálne zlepšovanie ŠVP.

          7.1 Ciele monitorovania a hodnotenia

          • Zistiť, do akej miery digitálne technológie podporujú rozvoj kľúčových kompetencií detí (jazykových, sociálnych, kreatívnych, logických).
          • Vyhodnotiť efektívnosť a primeranosť použitia digitálnych nástrojov v každodennej pedagogickej praxi.
          • Identifikovať potrebu ďalšieho vzdelávania pedagógov a úprav digitálnych aktivít podľa individuálnych potrieb detí.

          7.2 Spôsob monitorovania

          • Pozorovanie detí – pedagogický tím systematicky sleduje, ako deti používajú digitálne nástroje, či sú motivované, zapojené a či sa rozvíjajú ich zručnosti.
          • Dokumentácia aktivít – vedenie evidencie o používaných digitálnych nástrojoch, typoch aktivít, trvaní a účinnosti.
          • Spätná väzba od detí – prostredníctvom diskusií, otázok alebo jednoduchých evaluácií sa zisťuje, čo deti považujú za zaujímavé a užitočné.
          • Spätná väzba od rodičov – hodnotenie príležitostí a výsledkov digitálnych aktivít doma a v škole, podpora spolupráce so školou.
          • Spätná väzba od pedagógov – zhodnotenie efektívnosti metodiky, identifikácia problémov a návrhy na zlepšenie.

          7.3 Hodnotiace kritériá

          • Miera zapojenia detí do digitálnych aktivít.
          • Dosahovanie cieľov vzdelávacích oblastí ŠVP prostredníctvom digitálnych nástrojov.
          • Zlepšenie digitálnych kompetencií detí primeraných veku.
          • Úroveň pripravenosti pedagógov na využitie digitálnych technológií v praxi.
          • Spokojnosť rodičov a pozitívny dopad digitálnych aktivít na deti.

          7.4 Proces hodnotenia a optimalizácie

          • Výsledky monitorovania a hodnotenia sa pravidelne zhrnú a prediskutujú na pedagogických radách.
          • Na základe získaných dát sa upravujú digitálne aktivity a metodické postupy tak, aby boli bezpečné, efektívne a inkluzívne.
          • Hodnotenie sa stáva súčasťou pravidelného plánovania ŠVP a umožňuje neustále zlepšovanie kvality digitálneho vzdelávania.

          7.5 Výstupy hodnotenia

          • Aktualizovaný zoznam odporúčaných digitálnych nástrojov a aplikácií.
          • Návrhy na ďalšie vzdelávanie pedagogického tímu.
          • Konkrétne odporúčania pre zlepšenie implementácie digitálnych aktivít.

          Záverečné ustanovenia

           

          1. Riaditeľka materskej školy Dodatok č.1/2026 k Školskému vzdelávaciemu programu Materskej školy Korytárky 52 zverejní na webovom sídle školy a na informačnom paneli vo vstupných priestoroch školy.

          2. Dodatok č. 1/2026 nadobúda účinnosť od 01.09.2026

           Dodatok č. 1/2026 vypracovala riaditeľka materskej školy Korytárky 52 Mgr. Miroslava Stieranková

          Dodatok č. 1/2026 k Školskému vzdelávaciemu programu Materskej školy Korytárky 52  bol prerokovaný pedagogickou radou školy: 24.08.2026

          Zákonní zástupcovia boli informovaní o Dodatku č. 1/2026 k Školskému vzdelávaciemu programu Materskej školy Korytárky 52  triednou učiteľkou.

           

           

          áto stránka môže obsahovať základné informácie o Vašej škole, môžete si ju ľubovoľne meniť. Návod, ako tieto zmeny uskutočniť, nájdete tu: http://help.edupage.org/